CESTUJ S CEWE Slovensko – Pieniny a Vysoké Tatry

Pri písaní týchto riadkov, sme presne v polovici nášho dobrodružstva.

Stále sme živí.

A stále nás to baví.

Ja som stihla na pár dní odísť a aj sa vrátiť.

A rovno do prekrásnych Pienin. 

Táto časť Slovenka! Och! Prekrásna.

 Vlastne ako každý iný kút.

Úplný pokoj všade. 

Ticho, také to, ktoré hľadí dušu. Že stačí vyjsť za dedinu na lúku a si veľmi šťastný.

Alebo zastaviť pri ceste,  lebo sú tam ovečky. (Občas treba trpezlivých spolucestujúcich). Keďže na moju skoro každú druhú prosbu zastaneme (vďaka občas za mužský cit pre čas, alebo tak. Lebo pri mojich zastávkach by sme sa nepresunuli z miesta na miesto asi nikdy) mohla som sa pokamošiť s naozajstným ujom pastierom, ktorý bol tak dobrý, že zavolal ovečky na chlebík aby som ich mohla pohladkať.

Navštíviť Pieniny samozrejme znamená splavovanie Dunajca, na ktoré sme si vyhradili celý deň spolu s návštevou Červeného Kláštora.

Dominantnou črtou nášho výletu je, že nenosíme hotovosť (lebo Maťo odkedy môže, platí iba hodinkami). Čo je dosť smiešne, keďže sme obaja zvyknutí na bankomat na každom kroku.. a veru nás už párkrát obrátilo a museli sme sa vrátiť a vybrať si peniaze, aby sme sa dostali, kam sme chceli. Ale neustále stretáme milých, veľmi trpezlivých a dobrosrdečných ľudí. Takže sa veľa pýtame a rozprávame s domácimi.

A úprimne, občas mám pocit, žeby tento výlet mohol aj pol roka trvať, aby sme prešli všetky možné miesta, ktoré nám zakaždým odporúčajú. Také, o ktorých sa človek nedočíta na Google, ale, keď tam príde vyrazí mu to dych.

Keďže Dunajec je vlastne hranica medzi Poľskom a Slovenskom a po vystúpení z plte je to do Poľska iba na krok, doslova. Krok sme urobili a do pomyselného zoznamu v našich hlavách na tejto ceste, sme si aj pri Poľsku urobili fajočku.

Okrem neznámych stretáme aj známych!

Keďže v Starej Ľubovni býva naša obľúbená Anna Opinnová, ktorá pred dvoma rokmi vyhrala Nikon Photo Contest, nemohli sme si čas s ňou nechať ujsť! Konečne sme sa nemuseli fotiť navzájom. 😀

Mať kamarátov kade tade sa oplatí, lebo milí Opinnovci nás u seba na chvíľu prichýlili a mohli sme si oprať a Anna nám aj grandiózny obed uvarila! Zistili sme, že na východe obed občas začínajú dezertom!

Ešte sme stihli aj jedno pivko s kamošmi, ktorí smerovali opačným smerom ako my, viac na východ.

Po pekných dňoch v Pieninách je čas sa presunúť do Tatier! Na túto zastávku sme sa akosi obaja tešili tak špeciálnejšie, lebo veď Tatry.

Ale trochu s nami vybabralo počasie a nestihli sme toho vôbec toľko ako sme chceli, ale zmoknúť sme stihli.

Našťastie Maťo kúpil lístky na lanovku na Lomnické sedlo na piatok, kedy ku nám bolo počasie ešte doobeda milé a tak sme stihli zopár idylických výhľadov a tiež vidieť zopár kamzíkov. Vidieť v Tatrách kamzíky je pre nás oboch malý splnený sen. A to, že si veselo obedovali priamo pod miestom, kde sa aj nám zapáčilo si oddýchnuť, bola dosť výhra!

Okrem Lomnického sedla sa nám viac hôr už nepodarilo stihnúť. Iba sme neustále otáčali krkmi pri výhľadoch, ktoré sa nám núkali spoza opršaných okien auta. Okej, ja som toho videla oveľa viac, lebo Maťo zodpovedne šoféroval.

Rozhodli sme sa, ale nepremárniť náš tatranský čas a vydali sa pozrieť Beliansku jaskyňu a tiež nám vyšiel čas navštíviť Kežmarok, kde sa konal festival Európskeho ľudového remesla. Tak sme mohli naživo vidieť hrnčiarstvo, odlievanie z cínu, rezbárstvo, sklárstvo a kopec ďalších tradičných remesiel. Každá naša tatranská zastávka však bola popretkávaná dažďom.

Tak veríme, že počasie na Orave bude ku nám oveľa milšie!

 

Žádné komentáře, buďte první!

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.